NOX:ART — Medzinárodný festival súčasného umenia

Seed Sprout, Filthy Luker & Pedro Estrellas (UK), Site-specific inštalácia, Biela noc 

Na hoteli Magura klíči umenie! Umenie, ktoré zrástlo s architektúrou, monumentálne, živé a po všetkých stránkach neprehliadnuteľné – do Prievidze prichádza britská kreatívna dvojica Filthy Luker a Pedro Estrellas. Do Prievidze priniesli gigantické klíčky, ktoré si výhľad na sídlisko Píly a jeho sgrafitá užijú priamo z okien hotela Magura. Oživte vizuálnu rutinu svojich dní a príďte im zamávať! 

Filthy Luker a Pedro Estrellas (UK) sú umelecké mená kreatívcov Luke Egan a Pete Hamilton. Svoje sily spojili pred vyše 20 rokmi a vďaka originálnemu prístupu k tvorbe a neustálemu posúvaniu hraníc sa stali neprehliadnuteľným hráčom na umeleckej aj dizajnovej scéne. Spoločne tvoria značku Designs in Air, ktorá sa venuje dizajnovaniu a výrobe nafukovacích objektov (tzv. airy art). Prienik k street artu si užívajú prostredníctvom série Art Attacks – Útoky umením, ktoré si svojou hravosťou získali srdcia fanúšikov po celom svete. 

Zdroj: www.Bielanoc.sk, text bol upravený pre potreby Nox: art. 

The Moon, BN Label, svetelný objekt, Biela noc 

Svetelný objekt The Moon rozsvieti mestský park v Prievidzi. Kráľ nočnej oblohy zostúpil medzi stromy, aby prežiaril tmu a pripomenul nám čaro detských snov. 

BN Label (SK) je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, grafikov a programátorov, ktorí sú živou súčasťou Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Tvorí ho tím ľudí, ktorí sa vďaka Bielej noci spoznali a zistili, že spoločne dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý z nich pracuje samostatne na vlastných projektoch, raz ročne ich spojí láska a nadšenie pre Bielu noc, pre ktorú vytvárajú spoločné site-specific inštalácie šité mestu na mieru. 

Zdroj: www.Bielanoc.sk, text bol upravený pre potreby Nox: art.  

„Nerušte moje kruhy“ 2026, svetelný a zvukový objekt, Eva Škandíková (1982) 

vyštudovala Katedru reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje reštaurovaniu a ilustrácii. Jej ilustrátorským debutom bolo leporelo O Dorotkinom mliečku z roku 2014. Odvtedy ilustrovala veľký počet kníh a niektoré z nich boli ocenené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. V roku 2002 získala prvé miesto na Bienále Exlibris children and youth – Žary v Poľsku. V roku 2020 ilustrovala knihu spisovateľky Terezy Oľhovej Posledný permoník. Je členkou Komory reštaurátorov a Asociácie ilustrátorov ASIL. 

Poeticky ladený objekt je nainštalovaný na strome medzi domami. Tento strom sa na chvíľu stane domovom pre neznámu entitu. Jej pomalé pulzovanie a dýchanie splývajú s okolitým prostredím. Neruší okolité letargické sídlisko, len nonšalantne existuje. Plynie v priestore a čase. Akoby sa stala súčasťou nášho sídliska, akoby sa stala našou susedkou. A my nemusíme vedieť ani chápať, o čo ide. Necháme ju tam, nezasiahneme do jej pokoja a nenarušíme jej kruhy.  

Text: Andrea Smitková

Keď sme ticho, obrazy miznú, 2026,  interaktívna inštalácia, Róbert Tame 

študoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení a venuje sa jej aj dnes. V poslednom období pripravil niekoľko multimediálnych diel, v ktorých využíva nástroje umelej inteligencie. 

Pre festival Nox: art vytvoril aktivistické umelecké dielo, ktoré korešponduje s duchom celého podujatia. Vo svojej interaktívnej inštalácii spracúva heslo „Keď sme ticho, obrazy miznú“. Ak budeme mlčať, obrazy z nášho okolia sa budú strácať. Stratia sa sgrafitá z fasád domov – obrazy, okolo ktorých každý deň chodíme, poznáme ich a koexistujeme s nimi. Zateplenie ich dnes zakrýva pred našimi pohľadmi. Zostáva nám len dúfať, že sa k nim v budúcnosti bude možné vrátiť. Počiatočným bodom aktivizmu je diskutovať o probléme, v našom prípade o sgrafitách. Preto umelec svojím dielom vyzýva, aby sme sa o nich rozprávali: „Povedz do mikrofónu, ako má vyzerať tvoj obraz. Staňme sa aspoň na chvíľu autormi diela. Keď dav stíchne, obraz sa vytratí – tak, ako nám pred očami miznú aj skutočné sgrafitá.“ 

Text: Andrea Smitková

Kriss Sagan (vlastným menom Kristína Saganová) je ilustrátorka, animátorka a autorka pracujúca na pomedzí animácie, výtvarného umenia a nových médií. Študovala animovanú tvorbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a magisterské štúdium absolvovala na Moholy-Nagy University of Art and Design (MOME) v Budapešti. Už vo svojom magisterskom projekte Dreams of Eden prepájala akrylovú maľbu, animáciu a rozšírenú realitu (AR).

Na kombinovanie  médií autorka nadväzuje aj na výstave Kultivácia hĺbky a pomalosti v exteriérovom výstavnom priestore Squarol. Simplexným jazykom ilustrácie vytvára bohatý svet imaginácie. Zdanlivá jednoduchosť obrazov sa pri dlhšom pozorovaní otvára zložitejším významom. Rozšírená realita potom statickému obrazu vnáša časový rozmer a prepája fyzický priestor s virtuálnym svetom. Autorka tak pozýva diváka spomaliť, venovať obrazu ešte viac času a preniknúť pod jeho povrch. Poeticky odhaľuje aj kúsok toho, čo zostáva „za obrazom“ a v prchavej chvíli bežne uniká pozornosti.

Kurátorka: Andrea Smitková

Podanie, 2024, objekt, Roman Turcel (1974) 

je autor, ktorého tvorivá činnosť sa neodmysliteľne spája s mestom Prievidza, kde osem rokov prevádzkoval nezávislé kultúrne centrum Art point v bývalom kine Baník. Do miestnej umeleckej scény tak vstupoval nielen ako výtvarník, ale aj ako kultúrny manažér. Od roku 2020 striedavo žije v Prahe a v Prievidzi.  

Ruka je v jeho tvorbe častým motívom, nejedná sa však o ruku v elegantnom geste, či jemnosti. Ide o ruku zachytenú vo vnútornom nepokoji až expresivite. Prsty sú chudé, štylizovane predĺžené, so zvýraznenými kĺbmi a často vytočené do neprirodzených gest. Inštalácia „Podanie“ má presah aj do environmentálnych tém, predovšetkým vďaka svojej rukodielnej vrstve, ktorá spočíva v manuálnej práci s recyklovaným materiálom. Objekt je vytvorený z použitých nápojových plechoviek. Tie sú očistené a ich vnútorné strany tvoria plášť konštrukcie. 

Text: Andrea Smitková 

Kvant Show Production (SK) je tím špecializujúci sa na tvorbu, programovanie a realizáciu laserových a multimediálnych performancií. Už 25 rokov prepája technické znalosti s vizuálnou tvorbou a podieľa sa na produkcii podujatí rôzneho rozsahu a charakteru. Vo svojich projektoch kombinuje laser, svetlo, obraz a ďalšie multimediálne prvky do jednotného audiovizuálneho celku. Štúdio úspešne reprezentuje Slovensko na medzinárodnej scéne a okrem iného stojí aj za stálou svetelnou inštaláciou na budove Burj Khalifa v Dubaji.

Dezintegrácia, 2026, Dávid Bátora (1999) 

je absolventom Otvoreného ateliéru maľby a Voľného výtvarného umenia na Akadémie umení v Banskej Bystrici, štúdium ukončil v roku 2024. Vychádza z autentickej skúsenosti svojrázneho regiónu okolia Prievidze, z ktorého pochádza. Zaujíma sa o opustené, ale aj stále živé historické miesta a reflektuje tento rozpor. Jeho pasia v pamäti sa prepletá s vnímaním fenoménu kyberpriestorov, ktoré sa zmršťujú do labyrintov internetových sietí a zároveň expandujú do nekonečného množstva dát.  

Bátora vo svojom novom sgrafite pracuje s dekonštrukciou pôvodných sgrafít a upozorňuje tak na pamäť miesta, ktorá sa nám stráca pred očami. No zároveň sa usiluje o jeho kolážovú rekonštrukciu. Využíva pritom technológiu 3D tlače, ktorá sa čoraz viac presadzuje v súčasnom umení. Od rukodielnej práce umelcov na pôvodných sgrafitách z 50. rokov 20. storočia sa tak posúvame o sedem desaťročí k novému sgrafitu vytvorenému pomocou digitálnych technológií. Na jednej strane ide o aktualizovanie obsahového motívu, ktorý získava spoločensky angažovaný rozmer, na druhej strane o inováciu techniky. 

Text: Andrea Smitková

Ideál, 2026, Roman Turcel (1974) 

je autor, ktorého tvorivá činnosť sa neodmysliteľne spája s mestom Prievidza, kde osem rokov prevádzkoval nezávislé kultúrne centrum Art point v bývalom kine Baník. Do miestnej umeleckej scény tak vstupoval nielen ako výtvarník, ale aj ako kultúrny manažér. Od roku 2020 striedavo žije v Prahe a v Prievidzi.  

Na výzvu organizátora podujatia vytvoriť nové sgrafito reagoval Turcel apropriáciou motívu z dejín umenia. Vybral si najikonickejšiu sochu renesančného sochárstva – Michelangelovho Dávida, ktorého hlavu nahradil čipom. Plošný spoj a vodivé dráhy (traces) fungujú ako elektronické diaľnice; ich úlohou je prepravovať elektrický prúd medzi všetkými súčiastkami na doske. Pričom hlavnou súčiastkou sa stáva ľudský mozog, ktorý je prepojený s čipom. Nové fiktívne sgrafito tak prepája inovácie minulosti a inovácie prítomnosti, renesancia priniesla humanistický obraz človeka a súčasnosť ho nanovo definuje prostredníctvo technológií. Dielo bude nasvietené na fasáde len počas trvania podujatia Nox: art. 

Text: Andrea Smitková 

Úsvit zelenších zajtrajškov, 2026, Matúš Maťátko (1984) 

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici. Vytvoril vizuály pre množstvo kníh a časopisov vrátane Včielky, Zorničky a Slniečka, no najmä pre Príbehy XX. storočia, ktoré vydáva Post Bellum. Tento rok mal v Galerii výtvarného umění v Ostravě výstavu Bratříčku, drž sa!. Vo svojej tvorbe sa často venuje zlomovým historickým udalostiam, ktoré dokáže príťažlivo sprostredkovať hravým jazykom grafickej štylizácie. 

V tomto sugestívnom tóne pripravil aj nové sgrafito pre podujatie Nox: art. Baník v jeho podaní drží v ľavej ruke mechanické zbíjacie kladivo, no jeho pohľad smeruje k pravej ruke. V nej má semienko, z ktorého klíči strom. Pozerá sa tak do budúcnosti a vyjadruje vieru v život po uhlí a čistejšie životné prostredie. V tomto výjave sa stretáva minulosť s budúcnosťou nášho regiónu. Jeho banícku históriu by sme však nemali opomínať – práve vďaka nej vzniklo sídlisko Píly s takou bohatou umeleckou výzdobou. 

Text: Andrea Smitková 

Variácia na hudobnú tému, 2026, Peter Šoltó (1965) 

sa už od začiatku 90. rokov zúčastňuje prehliadok neprofesionálnych výtvarníkov. Vo svojej tvorbe sa venuje snovým surreálnym krajinám plným naivnej farebnosti.  

Na výzvu organizátora podujatia vytvoriť nové sgrafito reagoval zobrazením hudobného nástroja – huslí, ktorých tvar rozložil do línií prechádzajúcich do florálnych foriem. Zo strún zostal iba tvar pripomínajúci antický stĺp. Princíp analytického kubizmu je založený na rozložení predmetov na geometrické tvary (napr. Husle a hrozno od Picassa z roku 1912). Aby recipient predmety rozpoznal, ich charakteristické časti boli zobrazované z takých uhlov, ktoré umožňovali identifikovať pôvodný predmet. Podobný princíp sa uplatňuje aj v prípade tejto štylizácie – už na základe niekoľkých línií dokážeme rozpoznať zobrazený predmet. No autor sa zároveň pohráva s pozornosťou diváka: k husliam pripojil ozvučný otvor typický skôr pre gitaru. 

Text: Andrea Smitková 

Mauzóleum, Site-specific inštalácia, Vystavujúci: Žiaci výtvarného odboru, Kurátorská koncepcia a vedenie: Oleg Cipov  

Mobilné mauzóleum na prenájom. 

Prvok mestského mobiliáru s vitrážou, osvetlený obnoviteľným zdrojom energie, 

vyrobený z odpadu, vám ponúka nezabudnuteľný a zaručený zážitok  –  vystav sa už zaživa ! 

Nekonečnému čakaniu na posmrtný obdiv dáva zbohom toto vkusné mobilné mauzóleum. 

Zároveň, pre menej ambiciózne projekty, je ho možné využiť aj ako univerzálnu výstavnú platformu. 

Rebrík ako symbol stúpania k nebu, sláve či moci; pietne osvetlenie; farby symbolizujúce 

krv, mamon, posmrtnú slávu a samotnú smrť. 

Tak nečakaj na nič, predbehni smrť a vystav sa už dnes ! 

Text: Oleg Cipov

VIDÍM ŤA, Site-specific fotografická inštalácia, Vystavujúci: Žiaci odboru Audiovizuálnej a multimediálnej tvorby ZUŠ Ladislava Stančeka Prievidza, Kurátorská koncepcia a vedenie: Vanda Mesiariková 

Kedy naposledy ste sa len tak bezcieľne prešli po Prievidzi? Bez zhonu, bez sledovania displeja v dlani, so skutočným záujmom o priestor, ktorým denne prechádzame? 

Autobusová zastávka na sídlisku sa v rámci festivalu NOX:ART transformuje na svetelný intermediálny objekt. Východiskovým bodom inštalácie je monumentálny fragment ľudského oka rozprestretý na čelnej stene zastávky. Látková membrána narezaná na pásy nie je nepriedušnou bariérou, ale polopriepustným filtrom, cez ktorý sa dá vstúpiť dnu. Pohľad z ulice dovnútra a pohľad zvnútra von sa tu zrkadlia v dvojzmyselnom geste: mesto sa pozerá na nás a my sa pozeráme naň. 

Vstúpením za lamelovú oponu sa divák ocitá v intímnom mikrosvete, kde je rozmiestnená mozaika drobných fotografických záznamov. Ich autormi sú žiaci základných a stredných škôl – mladá generácia, ktorej optika mesta býva často odlišná od pragmatického pohľadu dospelých. 

Vystavený súbor fotografií stavia na poetike banality, subjektívneho dokumentu a autentického snapshotu. Sú to vizuálne zápisky z každodenného života mládeže. To, čo dospelý okoloidúci prehliada ako všedné či neatraktívne, mladí tvorcovia odkrývajú ako autonómny, vizuálne čarovný a citlivý priestor vlastného dospievania. 

Názov diela VIDÍM ŤA je odkazom na jednoduchú, no úprimnú vetu: Vidím ťa, Prievidza. Inštalácia vyzýva k spomaleniu a vnímaniu každodennej reality nášho mesta cez nezaťažený, otvorený pohľad najmladších tvorcov. 

Text: Vanda Mesiariková

VODA, Site-specific inštalácia, Vystavujúci: Žiaci výtvarného odboru, Kurátorská koncepcia a vedenie: Zuzana Čeryová  

Výtvarný objekt premieňa priestor autobusovej zastávky na tiché miesto pod vodnou hladinou, kde sa každodenný ruch na chvíľu stretáva s pokojom vodného sveta. Na plochách číreho plexiskla, sa liatím epoxidov ,,vodných“ odtieňov, vytvára dojem pohybu, hĺbky a neustáleho vlnenia vody. Priehľadné modré plexisklové vlnky vstupujú do plôch ako okamihy pohybu hladiny, ktoré sa prelínajú so svetlom a odrazmi okolia. Dielo oživujú štylizované rybky, ktoré vnášajú do spoločnej kompozície vlastný príbeh a hravosť. Jednotlivé plochy sa spájajú do uzavretého priestoru, ktorý návštevníka pozýva vstúpiť do iného sveta – do vodného ticha, kde čas plynie pomalšie a pohľad môže voľne putovať medzi vlnami a rybkami. Autobusová zastávka sa tak mení na miesto pod holým nebom, miesto na chvíľu snívania, zastavenia sa a ponorenia do hlbín vody. 

Text: Zuzana Čeryová

Zastávka v oblakoch, Svetelná inštalácia, Vystavujúci: Žiaci výtvarného odboru, Kurátorská koncepcia a vedenie: Lucia Vrtelová 

Koľko času v živote strávime čakaním? Na autobus, na správny moment, na zmenu. Autobusová zastávka je miesto, ktorým denne prechádzame, no málokedy v ňom skutočne sme. Je to priestor definovaný nudou, rutinou a pohľadmi stiahnutými k displejom našich telefónov. 

Projekt Zastávka v oblakoch prichádza ako jemný impulz na narušenie tejto každodennej automatizácie. Dočasná priestorová inštalácia mení funkčný mestský mobiliár na snové útočisko. Strop a lavička zastávky strácajú svoju chladnú textúru a premieňajú sa na nadýchanú architektúru zo svetla a vaty. Autori vás pozývajú stať sa súčasťou tohto vizuálneho experimentu. Toto umenie nie je schované v galérii – môžete doň vstúpiť a posadiť sa priamo do jeho stredu. Zdvihnite zrak od obrazoviek. Dovoľte mäkkému svetlu, aby rozostrilo hrany reality okolo vás. Zastávka v oblakoch tu bude len 48 hodín. Ponúka vám príležitosť vystúpiť zo všedného kolobehu, spomaliť a premeniť čakanie na chvíľu snívania. 

Text: Lucia Vrtelová 

Banícka kapela, Ľudovít Štrompach, sgrafito, 1958 / Živé sgrafito, rozšírena realita, 2024, Martina Malovaníková – animácia, Miroslav Kormoš – hudba a hudobná produkcia 

Na priečelí slobodárne sa nachádza sgrafito od Ľudovíta Štrompacha (1923 – 2009) Banícka kapela. Na pozadí zdobenom kvetmi stoja tri mužské postavy baníkov / hudobníkov. Oblečení sú vo sviatočných baníckych uniformách. Prvý zľava hrá na lesnom rohu, druhý na priečnej flaute a tretí na trúbke. Martina Malovaníková dodáva scéne nový a zaujímavý farebný kontrast – kapela tak hrá pestrými farbami.  

Text: Andrea Smitková 

Oberanie ovocia, Pavel Bley, sgrafito, 1958 / živé sgrafito, rozšírená realita, 2024 Kriss Sagan – animácia, ilustrácia, risografika, Denisa Uherová – hudba a hudobná produkcia 

Inšpiračným zdrojom pre rozšírenú realitu sa v tomto prípade stalo dielo Oberania ovocia od Pavla Bleya (1930 – 2011). Ide o figurálnu kompozíciu dvoch zberačiek jabĺk v jesennej scenérii. Výjav je spracovaný prostredníctvom geometrizovanej štylizácie a farebnosti, ktorá je ojedinelá v kontexte ostatných sgrafít na sídlisku. Kriss Sagan vo svojej animácii posilnila a prehĺbila farebný výraz geometrických prvkov, čím rozohrala celú scénu. Aktualizačným momentom je v tomto prípade zintenzívnený kolorit. 

Text: Andrea Smitková 

Smútenie, Pavel Bley, sgrafito, 1957 / živé sgrafito, rozšírená realita, 2025, Martina Malovaníková – animácia 

Predlohou animácie sa stalo sgrafito Pavla Bleya (1930 – 2011) umiestnené na základnej škole. Dievča a čítajúci chlapec v ľudových krojoch na ňom sedia opretí chrbtami o seba. Martina Malovaníková prostredníctvom animácie rozpráva životný príbeh tejto dvojice. Zaľúbili sa, vzali sa a muž nastúpil do práce v bani, po nešťastí žena ostala sama. Animácia sa tak stáva pamätníkom 476 obetí banských nešťastí v našom regióne v rokoch 1909 až 2025. 

Text: Andrea Smitková

Vynášanie moreny, Pavel Maňka, sgrafito, 1958 / živé sgrafito, rozšírená realita, 2024, Marek Jasaň – animácia, ilustrácia, risografika, Denisa Uherová – hudba a hudobná produkcia 

Vynášanie Moreny od Pavla Maňku (1929 – 2015) je figurálna kompozícia zobrazujúca zvyk vynášania Moreny, ktorý je súčasťou ľudových osláv Vítania jari. Dievčatá aj chlapec sú zachytení v štylizovaných krojoch. Podľa tradície sa figurína s ľudskou podobou rituálne zničí – zapaľuje sa a následne hádže do rieky. Ide o symbolické odprevádzanie bohyne smrti a zimy za hranice nášho sveta. Marek Jasaň vo svojej animácii príbeh rozvinul – statický výjav uviedol do pohybu a zachytil okamih, keď Morena vzbĺkne a jej cesta symbolicky pokračuje smerom k rieke. 

Text: Andrea Smitková

Žena s kvetom, Ľudovít Štrompach, sgrafito, 1958 / živé sgrafito, rozšírená realita, 2024, Marta Prokopová – animácia, ilustrácia, risografika, Miroslav Kormoš (Morgien) – hudba a hudobná produkcia 

Sgrafito Dievča s púpavou od Ľudovíta Štrompacha (1923 – 2009) je v súčasnosti prenesené na novú vrstvu zateplenia, čím stratilo svoju autentickosť. Išlo o štylizovanú dievčenskú figúru, ktorá drží v ruke púpavu. Marta Prokopová možno aj z tohto dôvodu nechala dievča zo sgrafita rozbehnúť sa. Počas behu sa dievča premieňa na inú ženu aby sa napokon opäť vrátila k púpave. (Možno v budúcnosti sa budeme aj my vedieť vrátiť k pôvodnému sgrafitu.) 

Text: Andrea Smitková 

Kaviareň a komunita priamo v Prievidzi, kde si môžete vychutnať kávu, matchu či brunch. Počas NOX:ART bude Cafe Studio aj jedným z miest, kde sa môžete zastaviť medzi umeleckými zážitkami.

Káva • Matcha • Brunch
Dog friendly
Cafe Studio Run Club

Cafe Studio Run Club na NOX:ART
Pri otvorení NOX:ART vyrazí Cafe Studio Run Club na spoločnú trasu medzi umeleckými inštaláciami. Pridajte sa k nim a zažite festival v pohybe!
Po behu vás pozývame priamo do Cafe Studio na diskusiu v piatok o 19:00.

Počas NOX:ART sa z nej stáva jeden z partnerských podnikov festivalu a príjemné miesto na zastavenie, kávu či malé občerstvenie medzi jednotlivými umeleckými zážitkami.

Prvá koláčovňa v Prievidzi, kde si pochutíte na domácich dobrotách z remeselnej pekárne S fertuškou. Počas NOX:ART ideálne miesto na sladkú zastávku medzi umeleckými zážitkami.

Remeselný pivovar s vlastnou reštauráciou v centre Bojníc. Počas festivalu NOX:ART ho však nájdete aj priamo na Sídlisku Píly – na Námestí J. C. Hronského pred Hotelom Magura.

Tvorivé dielne s Detislavou
Výroba svetielok pre NOX:ART – recyklujeme a kreatívne zdobíme sklo.